Jaskyňa sa nachádza sa v severnej časti Jánskej doliny v juhozápadných svahoch masívu Smrekovice v nadmorskej výške 766 metrov nad morom.

Morfológia a genéza priestorov

Malá Stanišovská jaskyňa predstavuje inaktívnu fluviokrasovú jaskyňu s dĺžkou 765 m a s deniveláciou 23 metrov. Jaskyňu spolu s neďalekou Stanišovskou jaskyňou opísal v Geografikom časopise v roku 1961 dr. A. Droppa.

Hlavnú časť jaskyne tvorí priestranná lineárna riečna chodba s profilom 3 x 5 m (š x v) sledovateľná v dĺžke 200 m, ktorá je na východe ukončená rozsiahlym závalom smerujúcim na povrch. Na túto chodbu sa napája viac bočných labyrintových priestorov s dĺžkou 565 m, ktoré sa však príliš nevzďaľujú od priestorov hlavnej chodby. Zaujímavý smer na severovýchod majú dva fragmenty chodieb ukončené pieskovými sifónmi (m. b. 76, m. b. 122). Za nimi je možné po rozsiahlejších výkopových prácach očakávať ďalšie pokračovanie. Možno tu pozorovať tri vývojové úrovne. Najvyššiu tvoria rúrovité chodby s priemerom 2 metre, ktoré sa zachovali vo fragmente s dĺžkou 60 metrov v hornom poschodí a napájajú sa na hlavnú chodbu (m. b. 81 – 87, m. b. 83 – 122). Približne od polovice jaskyne sa smerom na východ hlavná rozmerná chodba delí na dve poschodia, ktoré vedľa seba vedú paralelne s horizontálnym posunom iba niekoľko metrov a výškovým prevýšením 2 metre. Chodby sú navzájom prepojené štyrmi vertikálnymi prepojkami. Jaskyňa má dva vchody s rozmermi 8 x 2 m a 7 x 2,5 m, ktoré sú od seba vzdialené iba 3 metre. Jaskyňa bola vytvorená podzemnými tokmi, ktoré odvodňovali karbonátový masív Smrekovice (1285 m) v štvrtohorách. Tieto toky smerovali k Stanišovskej doline, ktorá je pravostrannou bočnou dolinou potoka Štiavnica. V závislosti od postupného zarezávania sa Štiavnice do vápencového podkladu sa tak vytvoril systém viacúrovňových riečnych podzemných priestorov, súčasťou ktorých sú aj dnes známe fragmenty Veľkej Stanišovskej jaskyne i Malej Stanišovskej jaskyne. Vzhľadom na neveľkú relatívnu výšku jaskyne od dna Stanišovskej doliny, (18 m) nepredpokladáme starší vek týchto priestorov ako pleistocén.

Výplň jaskyne

Steny jaskyne sú tvorené prevažne sintrovými nátekmi, miestami sú však obnažené aj doskovité gutensteinské vápence.

Stalaktity a stalagmity sú ojedinelé, často poškodené. Sintrová výzdoba jaskyne je celkove slabo zastúpená, poškodená alebo zadymená. Dno jaskyne je pokryté hlinito-kamenitou sutinou, miestami s väčšími zrútenými balvanmi. V tesných freatických rúrovitých častiach jaskyne sa nachádza jemný piesok pochádzajúci zo žulového kryštalického jadra Nízkych Tatier.

Kosti stavovcov sa v jaskyni na povrchu sedimentov nevyskytujú. 

• Prev
• Next