Na začiatku povstania sa v Jánskej doline sformovali vojenské i partizánske jednotky, ktoré mali za úlohu pripraviť obranu pre prípad, že by Nemci chceli prejsť cez dolinu.
V skorých ranných hodinách 22. októbra 1944 v rámci generálnej ofenzívy proti povstaleckým ozbrojeným silám nemecké jednotky za podpory delostrelectva zaútočili na povstalecké postavenia obranného úseku KOSATEC v Malužinskej doline z troch strán. Aj keď hlavný nápor bol z Kráľovej Lehoty na Malužinú, ťažké boje sa odohrávali v Jánskej doline a o Svídovské sedlo. Keď sa Nemcom čelným úderom nedarilo preniknúť do Malužinej, rozhodli sa pre obchvatný manéver. 24.10. nemecké jednotky zmenili smer hlavného úderu a pokúsili sa dostať do chrbta povstaleckých síl v Malužinej cez Svídovské sedlo.
Útok Jánskou dolinou sa začalo v 10,00 hodín. Nemci pomerne rýchlo prekonali prvé postavenie obrancov pri horárni pri ústi dolinky Bielo a narazili na druhé postavenie pri Stanišovskej jaskyni a Nadinej studničke, kam prenikli cez Bielo a Marušovú do boku jednotky povstalcov, ktorá zaujala obranu pri Stanišovej. V prudkom boji Nemci prinútili povstalcov ustúpiť a podarilo sa im dostať do priestoru pred Bystrú.
Veliteľ obranného úseku KOSATEC kpt. M. Kučera preto posilnil obranu roty kpt. Wagnera na Púchalkách a rotu por. Kemku vo Svídovskom sedle rotou npor. Trhana s dvoma pechotnými kanónmi. Na pomoc obrancom prišla tiež jedna rota z 2. čs. samostatnej paradesantnej brigády v ZSSR pod velením por. Jána Daniela. O samotnom boji, ktorý sa odohrával v bezprostrednej blízkosti Stanišovských jaskyní, priamy účastník napísal:
„V druhej polovici októbra v rámci nemeckej ofenzívy proti povstaleckému slobodnému územiu v noci 21.10.1944 do obce prišiel väčší oddiel Nemcov s ťažkou bojovou technikou a pripravoval sa na boj s vojakmi a partizánmi v doline. K bojom došlo 24. októbra – ešte za tmy sa nemecká jednotka presunula pred Bielo a zaujala východisko k útoku v poraste pri potôčiku Bielo. Partizáni ráno vyslali prieskumnú skupinu – jánčanov Jána Lukáča a Františka Ľubeľana, ktorí však nezistili nič podozrivé. Upokojení prešli práve pri horárni pred Bielym na lavičku cez Štiavnicu. Skrytí Nemci na nich začali paľbu a J. Lukáča zabili. Nezasiahnutému F. Ľubeľanovi sa podarilo zvaliť do potoka a podrastom sa vrátiť pred Stanišovú, kde informoval svoje velenie.
Hlavné sily [nemecké, pozn. autora] v dedine si vyžiadali od vedenia obce 30 mužov údajne na úpravu cesty. V skutočnosti však občania boli živým štítom pred postupujúcimi Nemcami. Keď sa dostali až k mínovému zátarasu pred Stanišovú, nemecký veliteľ ukázal na Michala Multáňa a prikázal mu cestu odmínovať. Otec štyroch detí však nebol vojak a preto prosil Nemca, aby ho úlohy zbavil. Dobrovoľne sa prihlásil Peter Muríň, ktorý mal z vojenčiny určité pyrotechnické vedomosti, a spolu s M. Multáňom dokázali míny z cesty odstrániť. Obrancovia doliny, keď videli ako Nemci pred sebou ženú ich susedov, ustúpili hlbšie do doliny a cestu na Predbystrú uvoľnili.“
Boj o Svídovské sedlo sa začal okolo 10,00 hod. Nemci podnikli dva útoky, ktoré sa podarilo odraziť vďaka protiútokom roty 2. čs. paradesantnej brigády v ZSSR do boku nemeckej zostavy. Dva útoky Nemcov povstalci síce odrazili, no v konečnom dôsledku z bráneného priestoru ustúpili. Dajme opäť slovo pamätníkovi:
„Nemecký útok s cieľom dostať sa do tyla obranného úseku Kosatec cez Svídovské sedlo a Malužinú pokračoval a v bojoch padlo 10 bojovníkov včítane por. Daniela. Ranených bolo 10 vojakov a veliteľ 3. roty por. Kemka. Časť Nemcov pokračovala smerom na Červený jarok, časť sa vrátila do Liptovského sv. Jána. Cestou z horárne pred Bystrou zobrali všetky zásoby a podpálili horáreň, priľahlú poľovnícku chatu a cestou pálili všetky senníky a koliby, chatu na Ľanovisku a horáreň pred Bielym.“
Po ústupe do Malužinej časť jednotiek obranného úseku Kosatec prešla na partizánsky spôsob boja a stala sa základom partizánskej brigády STALIN (Kučera – Lošakov).
obr. 1: Pamätník vo Svídovskom sedle
Pre stanisovska.sk napísal doc. PhDr. Oldřich Vaněk, CSc.