V počiatočnej fáze bojov o Liptovský Mikuláš sa jednotky 17. gsz pokúšali preniknúť do tyla nemeckých síl prechodom cez sedlo Príslop z Jánskej doliny do Iľanovskej doliny.
Červenoarmejci sa pokúsili preraziť cez obranu nemeckého práporu, brániaceho sa v bunkroch v Záskočí, na kóte 1119 Kúpeľ a v priľahlom sedle Príslop, cez ktoré bolo možné preniknúť do Iľanovskej doliny a tak fakticky do boku a tyla nemeckej obrany pri Liptovskom Mikuláši. V boji padlo okolo 20 sovietskych vojakov, z ktorých 15 obyvatelia Liptovského Jána zniesli do obce a pochovali až 17.5.1945. Kostrové pozostatky ďalších štyroch boli nájdené až 50 rokov po skončení vojny. Na mieste ich posledného odpočinku príslušníci Vojenskej akadémie postavili skromný pomníček.
Rovnakou cestou sa do tyla nemeckých jednotiek brániacich Liptovský Mikuláš pokúšali dostať tiež príslušníci 4. čs. samostatnej brigády, ktorá bola dislokovaná v Liptovskom Jáne. Vojaci lyžiarskeho práporu samopalníkov sa znovu pokúsili prelomiť nemecké postavenie na Príslope. V teréne ich sprevádzali Peter Jančuška a Ján Mlynček. Po niekoľkých neúspešných pokusoch sa koncom marca čs. vojakom, ktorých viedol opäť P. Jančuška, cez záver Jánskej doliny a cez Zadný vrch po hrebeni na Krakovu hoľu podarilo dostať z demänovskej strany do tyla nemeckých bunkerov a ich posádku zajať. To uvoľnilo cestu k silnému nemeckému delostrelectvu, rozmiestnenému v Demänovskej doline a prispieť tak k oslobodeniu mesta Liptovský sv. Mikuláš.
obr.: Vojenský pamätník Háj Nicovô, Liptovský Mikuláš
Pre stanisovska.sk napísal doc. PhDr. Oldřich Vaněk, CSc.